V architektúre majú sklenené povrchy schopnosť spájať a zároveň chrániť. V projekte Schindlerovej archy v Brne nadobúda zasklenie HELUZ IZOS ešte hlbší význam: stáva sa vizuálnym a symbolickým prvkom, ktorý spája pamäť miesta s jeho novým poslaním. Priehľadnosť skla tu neznamená len transparentnosť, ale aj otvorenosť voči minulosti. Jeho pevnosť je potom symbolom toho, čo sa má zachovať. V tomto návrhu sa sklo stalo synonymom technickej kvality, ale aj dôležitým prvkom príbehu, ktorý si zaslúži byť videný - doslova i obrazne.
Budova bývalej Schindlerovej továrne v Brne, známa ako Schindlerova archa, sa postupne stáva symbolom pamäti, obnovy a úcty k histórii. Múzeum pre pozostalých tu bolo slávnostne otvorené 10. mája 2025, symbolicky v deň 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny. V rámci rozsiahlej rekonštrukcie, ktorú iniciovala Nadácia Archa rodiny Low-Beerovcov a Oskara Schindlera, sa budova mení na múzeum holokaustu a vzdelávacie centrum. Jeho cieľom je zachovať autentickú atmosféru miesta, kde bolo počas druhej svetovej vojny zachránených viac ako 1 200 životov. Súčasťou tejto citlivej obnovy je aj dôraz na kvalitné stavebné prvky, ktoré rešpektujú historický charakter budovy, ale zároveň spĺňajú súčasné požiadavky na prevádzku a užívateľský komfort.
Transparentné rozdelenie priestoru
Kľúčovú úlohu pri obnove interiéru zohralo sklo HELUZ IZOS, ktoré určilo koncepciu dizajnu a prevádzkové usporiadanie budovy. Sklenené tabule tvoria hranicu medzi zrekonštruovanou časťou budovy určenou na výstavy a pre verejnosť a časťou ponechanou v pôvodnom stave ako autentický doklad doby.
"Hlavným dôvodom použitia skla bolo, že sme chceli zatiaľ využívať len časť haly a oddeliť túto zónu od zatiaľ neobnovenej časti. Zároveň sme chceli zachovať výhľad na celú budovu," hovorí Milan Šudoma, manažér múzea, a dodáva, že rovnako dôležitá bola aj snaha zachovať významné svetlo, ktoré poskytujú strešné svetlíky. "Chceli sme dosiahnuť čo najväčšiu optickú vzdušnosť, neuzatvárať priestor žiadnym materiálom," dodáva Milan Šudoma.