Banská Bystrica - nové mesto

Idea projektu

Slovak: Naše zámery s riešeným územím hierarchizujeme, triedime ich podľa závažnosti a náročnosti. Samozrejmým prvým cieľom je debarierizácia, keďže bariéry toto územie nie len obklopujú, ale aj priamo na niekoľkých miestach pretínajú. Dalo by sa povedať, že v určitom zvrátenom zmysle dokonca aj definujú. Nutné je aplikovať určitú mieru permeability, najmä vo vzťahu ku človeku ako základnej stavebnej jednotke návrhu, a jeho existujúcim a predpokladaným peším trasám – a na základe toho navrhovaný urbanizmus vyvstavať. Druhým zámerom je prepojenie územia so zvyškom mesta. Tento zámer vnímame ako kruciálny, keďže územie je momentálne opustené, v dezolátnom stave, obklopené bariérami, nenapojené na, len pár metrov vzdialené, historické centrum. Vnímame ako podstatné pritiahnuť, doviesť ľudí aj do tejto, zo všetkých strán obostavanej, momentálnej aktívne vyhýbanej mestskej časti. Tretím zámerom, nemenej podstatným je vybudovanie infraštruktúry, ktorá v tejto časti mesta citeľne absentuje. Navrhujeme síce mesto pre ľudí, avšak, pragmaticky povedané, aj tí ľudia sa sem potrebujú „nejako dostať“. English: We categorize our intentions for the site by hierarchy, sorting them according to urgency and complexity. The first and most obvious goal is the removal of physical barriers, as the area is not only surrounded by obstacles but also intersected by them in several places. In a certain paradoxical sense, these barriers even help define the space. It is essential to introduce a degree of permeability—particularly with respect to people as the fundamental units of the design—and to respond to both existing and anticipated pedestrian routes. The proposed urban development should be shaped accordingly. The second objective is to reconnect the area with the rest of the city. This goal is critical, as the site is currently abandoned, in a state of disrepair, surrounded by barriers, and isolated from the historic city center, which lies just a few meters away. We see it as vital to draw people into this part of the city—currently enclosed and actively avoided—restoring its place within the urban fabric. The third objective, equally important, is to develop the necessary infrastructure that is currently lacking in this area. While we are designing a city for people, it must also be acknowledged—practically speaking—that those people need a way to access it.

Popis projektu

Slovak: Z hlavných zámerov sa následne odvíja hlavný a čiastkové, subpodstatné koncepty. Avšak je pravdepodobne podstatné začať najväčšou riešenou mierkou, a to je tá celkomestská – ktorej riešenie sa priamo odvíja od tretieho zámeru – a teda o vybudovanie infraštruktúry, sprístupňujúcej riešené územie. V súčasnosti je jediná prístupová tepna Švermova ulica, ktorá už beztak v niektorých dobách dňa nezvláda nápor áut. Preto navrhujeme odklonenie dopravy z vnútorného mestského okruhu, ktorého je Švermova ulica súčasťou na momentálne konceptuálny vonkajší mestský okruh, ktorý by slúžil na odklonenie motor istov, ktorí majú medzimestské trasy. Tento krok by odbremenil dopravnú situáciu v okolí riešeného územia, čo by nám na oplátku dovolilo realizáciu návrhu. Z druhého zámeru vzniká hlavný koncept – a tým je prepojenie Podlavíc s historickým centrom Banskej Bystrice, keďže toto prepojenie pre peších je momentálne absentujúce a tým vzniká jeho potreba. Pozdĺž tejto línie, chodníka ktorý začína pri zadnom východe OC Europa a končí pri Podlaviciach vzniká postupne niekoľko zastávok – tými sú napríklad verejné priestory plánovaného komplexu „severná lokalita“, nachodivšieho sa pri komplexe Belveder, plážové kúpalisko a jeho novonavrhovaný trakt, pasáž s vybavenosťou popod Švermovou ulicou alebo námestia. Táto línia tiež definuje rozvrhnutie jednotlivých verejných priestorov a zelenomodrú kostru návrhu, od ktorej sa následne odvíja celá štruktúra budúcej zástavby. Tá rešpektuje okolitú zástavbu, berie si jej charakter, avšak debarierizuje ju, resp. vytvára bariéry permeabilného charakteru. Východná časť návrhu smerom a charakterom kopíruje líniovú zástavbu na severe sídliska Fončorda, avšak prispôsobuje jej mierku človeku, a vytvára množstvo priestorov na prestúpenie. Typologicky ide o sekciové a bodové bytové domy, poprepájané jedno a dvojpodlažným parterom, slúžiacim pre rôzne prevádzky občianskej vybavenosti. Námestie je obohnané práve takýmito domami, avšak zo severnej strany umiestňujeme ku kopcu oceľovú modulárnu konštrukciu s prenajímateľnými priestormi. Každý modul sa dá prenajať na účely aké by vlastník v danom momente potreboval, a cynicky povedané vzniká teda niečo na spôsob bunkových nočných hotelov v Japonsku. Na západe zástavba rešpektuje rodinné domy, avšak aj územný plán, podľa ktorého sa na danom území ďalšie rodinné domy stavať nemôžu. Vznikajú teda bytové domy, s človekom ako základnou jednotkou mierky a rozmeru. Tieto bytové domy majú pôdorysnú stopu porovnateľnú s okolitými rodinnými domami, niektoré sú dokonca nižšie ako strechy spomenutých rodinných domov. Aj napriek tomu však nad parterom „kosíme“ steny navrhovaných bytových domov, čím ich opticky znižujeme aby sme dosiahli optimálnu mierku, maximálne presvetlenie územia a taktiež optimálny tranzit medzi dvoma typo logicky odlišnými, avšak susediacimi druhmi zástavby. Opäť, v každom bytovom dome sa nachádza občianska vybavenosť v parteri, či už komerčná alebo nekomerčná, obchody, knižnice, libresá, kvetinárstva, mod litebné miestnosti, tržnice. Uvedomujeme si, na základe koeficientov a optického porovnania hustotu zástavby nášho návrhu v porovnaní s okolitou zástavbou, a taktiež dimenzie vznikajúceho biokoridoru okolo Tajovského potoka – a preto navrhujeme intenzifikáciu už existujúcej zástavby do všetkých smerov. Na základe existujúcich precedensov z Holandska navrhujeme zhustenie sídliska Fončorda niekoľkopod lažnými bytovými domami, ktorých osadením by sa optimalizovala mierka verejných priestorov, a pôsobila by na človeka priaznivejšie. Na východe počítame s existujúcim projektom developera Byty Poprad, zaseknutým v koncepčnej fáze a rozširujeme ho na ďalšie pozemky, ktoré developer vlastní. Na severe zase využívame svah pod nemocnicou na výstavbu bytových domov, zarezaných pavlačou do svahu a strešným parkovaním. Plážové kúpalisko riešime najmä koncepčne. Presúvame vstupnú bránu bližšie ku Švermovej, čím aktívne zväčšujeme jeho plochu. Rozdeľujeme kúpalisko na funkčné zóny, pristavujeme trakt vybavenosti pozdĺž jazera a revitalizujeme časť s bazénmi, čím ju premieňame na zónu aktívneho oddychu. Z južnej strany jazera pristavujeme tiahle, široké a členité mólo, akomodujúce všetky potreby aktívneho oddychu. Časť s prameňom známym ako Medokýš vyvlastňujeme cirkvi, a prepájame ňou plážové a kryté kúpalisko do jedného dlhého, aktívneho, lukratívneho športového celku. English: The primary intentions give rise to a main concept and several secondary, yet essential, conceptual frameworks. However, it is likely most appropriate to begin at the largest scale—the metropolitan level—which directly responds to the third objective: building infrastructure to provide access to the site. Currently, the only access route is Švermova Street, which already experiences traffic congestion during certain times of the day. Therefore, we propose redirecting traffic from the inner city ring road—of which Švermova Street is a part—to a currently conceptual outer city ring road. This would help divert intercity traffic, alleviate congestion in the vicinity of the project area, and facilitate the realization of our design. The second objective generates the main conceptual idea: connecting Podlavice with the historic center of Banská Bystrica. A pedestrian connection between these two areas is currently missing, creating a clear need. Along this axis—a pedestrian route beginning at the rear exit of OC Europa and ending in Podlavice—a series of public “stops” gradually emerge. These include public spaces within the planned “northern locality” near the Belveder complex, the beach swimming pool and its newly proposed wing, a service-oriented passage under Švermova Street, and several new public squares. This axis also defines the layout of public spaces and establishes the green-blue infrastructure backbone from which the entire future urban structure will unfold. The new urban fabric respects the existing surrounding development and adopts its character, while removing physical barriers or transforming them into permeable boundaries. On the eastern side, the proposal mirrors the linear blocks of the Fončorda housing estate but scales them down to a human-friendly dimension, introducing many transitional spaces. Typologically, these are sectional and point-access apartment buildings, interconnected by one- or two-story ground floors hosting various civic functions. The main square is framed by these buildings, with a steel modular structure placed along the northern hillside providing rentable units. Each module can be leased for different purposes as needed—creating, cynically put, a concept reminiscent of capsule hotels in Japan. To the west, the design respects the existing single-family housing, while also adhering to the zoning regulations, which prohibit new single-family development in the area. As a result, apartment buildings are introduced, designed with the human scale as the primary reference. These buildings have footprints comparable to nearby houses, with some even lower than the rooftops of existing homes. Nevertheless, their upper stories are set back from the facade to reduce visual mass, optimize daylight access, and ensure a seamless transition between two adjacent but typologically different forms of development. Each apartment building features civic amenities on the ground floor—both commercial and non-commercial—including shops, libraries, laundromats, florists, prayer rooms, and marketplaces. Acknowledging the increased density of our proposal compared to the surrounding development—both in terms of metrics and visual impact—and considering the biocorridor forming along the Tajovský Creek, we propose intensifying existing development in all directions. Inspired by Dutch precedents, we suggest densifying the Fončorda housing estate with multi-story apartment buildings. Their placement would help optimize the scale of public spaces and improve the overall human experience. To the east, we consider the currently stalled Byty Poprad development and propose its expansion onto additional parcels already owned by the developer. To the north, we use the slope below the hospital for apartment buildings embedded into the terrain, incorporating open access corridors and rooftop parking. The beach swimming pool is addressed primarily at the conceptual level. The entrance gate is relocated closer to Švermova Street, effectively enlarging the usable area. The pool complex is divided into functional zones, with a new amenities wing added along the lake and the swimming pool area revitalized as an active recreation zone. On the southern side of the lake, we propose a long, wide, and articulated pier to accommodate a variety of leisure activities. The area containing the Medokýš spring is proposed for expropriation from the church and repurposed to connect the beach and indoor pools into one cohesive, active, and attractive recreational and sports complex

Technické informácie

Slovak: Riešené územie sa nachádza na severozápade Banskej Bystrice, šiesteho najväčšieho krajského mesta Slovenska. Konkrétnejšie na západ od historického centra a obchodného centra Europa, medzi lokálnym plážovým kúpaliskom, tiež spadajúcim do riešeného územia, a mestskou časťou Podlavice. Zo severnej strany je lemované vysokým spádom, na ktorom je v súčasnosti opravovaná a dostavovaná Rooseveltova nemocnica. Z južnej strany je zase ohraničené Tajovským potokom, tečúcim z už spomenutých Podlavíc, menším prítokom Hrona. Za potokom je opäť bariéra, vo forme -násť-poschodových socialistických bytových domov. Urbanizmus mesta v okolí je rastlý, výrazne ovplyvnený nepravidelnou výstavbou sídliska Fončorda zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, situovanom v miernom stúpaní. Toto sídlisko, ako väčšina, obsahuje mierkovo nepríjemné budovy a predimenzované verejné priestory. Súčasný plážový areál kúpaliska je od riešeného územia oddelený Švermovou ulicou, jednou z častí vnútorného mestského okruhu – čiže dopravnej slučky, ktorá je, ak nerátame R1, najvyťaženejšou komu nikáciou v Banskej Bystrici. Za Švermovou je bývalý areál ZAaRES-u, čiže dnes už opustených a spustnutých záhradkárskych oblastí. V tomto areály bola plánovaná výstavba obytného komplexu Flora, ktorá však dostala stopku pre nedostatočné prevetrávanie v údolí situovaného územia. Územie ZAaRES-u je vo svojej podstate rozdelené pravidelným rastrom ulíc, vyplnených stromami, sklenníkmi a dvoma stredne veľkými jazierkami. Na západ od ZAaRES-u sa nachádza športový areál Univerzity Mateja Bela – bežecký ovál, futbalové ihrisko, tenisové kurty a iné spevnené plochy, ohraničené bariérou vo forme nepriestupného plotu. Riešené územie je ukončené poľom, za ktorým sa nachádza zástavba rodinných domov. Územno-právne vzťahy sú v okolí nahodilo roztriedené, kedy najväčšia časť patrí mestu Banská Bystrica, avšak dosť veľké podiely majú aj súkromní vlastníci, firmy, a prekvapivo aj cirkev. English: The area under consideration is located in the northwest part of Banská Bystrica, the sixth-largest regional city in Slovakia. More precisely, it lies to the west of the historic city center and the Europa shopping center, between the local beach swimming pool—which is also part of the area—and the city district of Podlavice. To the north, the site is bordered by a steep slope, currently the location of the ongoing renovation and expansion of Roosevelt Hospital. To the south, the boundary is defined by the Tajovský Creek, which flows from Podlavice and is a smaller tributary of the Hron River. Beyond the creek lies another physical barrier in the form of high-rise, socialist-era apartment blocks. The surrounding urban fabric is organic, significantly influenced by the irregular development of the Fončorda housing estate from the 1960s and 1970s, situated on a gentle incline. Like many such estates, Fončorda features buildings that are disproportionate in scale and accompanied by oversized public spaces. The current beach swimming area is separated from the site by Švermova Street, which forms part of the city’s inner ring road—one of the busiest traffic arteries in Banská Bystrica, second only to the R1 expressway. Across Švermova Street lies the former ZAaRES complex, once a gardening colony, now abandoned and overgrown. This area was previously earmarked for the Flora residential development, but the project was halted due to insufficient ventilation in the valley where the site is located. The ZAaRES site is structured around a regular grid of streets, lined with trees, greenhouses, and two medium-sized ponds. To the west of ZAaRES is the sports complex of Matej Bel University, which includes a running track, football field, tennis courts, and other paved areas—all enclosed by an impenetrable fence. The western edge of the site ends at a field, beyond which lies a neighborhood of single-family homes. Land ownership in the area is fragmented. While the majority of the land is owned by the City of Banská Bystrica, substantial portions are also held by private individuals, companies, and, somewhat unexpectedly, the church.